Zelená politika na Slovensku

Autor: Luboš Kűrthy | 29.4.2016 o 0:00 | (upravené 29.4.2016 o 14:58) Karma článku: 1,01 | Prečítané:  247x

Slovensko je zvláštna krajina, v ktorej sa presadzovaniu princípov zelenej politiky dlhodobo akosi nedarí. Špecifikom našej situácie je skutočnosť, že environmentálne témy nie sú ani náhodou predmetom verejnej diskusie.

Slovensko je zvláštna krajina, v ktorej sa presadzovaniu princípov zelenej politiky dlhodobo akosi nedarí. Špecifikom našej situácie je skutočnosť, že environmentálne témy nie sú ani náhodou predmetom verejnej diskusie. Ich skutočné  presadzovanie v rámci programov jednotlivých politických strán absentuje. Ochranu prírody v nich väčšinou zastupuje len niekoľko všeobecných súvetí, tvoriacich formálnu povinnú jazdu. Príčin môže byť niekoľko, ale je zrejmé, že všetky politické reprezentácie, vrátane reformných, v poslednom štvrťstoročí vedome tému obchádzali. Jedným z dôvodov je substitučný charakter väčšiny inštitúcií našej spoločnosti, ktorá dlhodobo predstiera záujem na budovaní moderného demokratického štátu (v EU sa to patrí), ale zároveň nie je ochotná dodržiavať základné pravidlá. V spoločnosti, v ktorej nie je rozvinutá schopnosť uvažovať o veciach v širších súvislostiach, eventuálne presahujúcich horizont susedovho plota, možno len ťažko očakávať vnímanie jemnejších detailov. Pravdepodobne tu spočíva hlavný problém a nie v povrchnom delení krajiny na reformnú a konzervatívnu časť, lepšie a horšie Slovensko. V skutočnosti nič tak jednoznačne vyhranené neexistuje, deliaca čiara prebieha cez osobnostnú výbavu každého z nás.  

          Tzv. zelená agenda v modernej otvorenej spoločnosti pritom nemôže absentovať, len ju netreba chápať izolovane. Dlhoročné skúsenosti tejto krajiny ukazujú, ako environmentálne kauzy priamo nastavujú zrkadlo vzájomnému vzťahu občana a štátu (dotýka sa majetkových a občianskych práv), ako aj celkovej hospodárskej politike (súkromný verzus verejný záujem). Máme tu „liberálov“, ktorí si zrejme nikdy nepoložili základné otázky o hraniciach našej slobody. Keď sú vo vláde, postkomunistické ministerstvá sa správajú k tejto krajine a obyvateľstvu rovnako darebácky a beztrestne (personálne obsadenie nepustí), ako keď vládnu národne a sociálne orientované sily. Naši ekonomickí liberáli bez mihnutia oka dokážu nadradiť požiadavky slobodného podnikania nad slobody dotknutej verejnosti a samospráv.  Často radi vzhliadajú k ázijským tigrom (všelijaké tie projekty Singapur) pre ich bezkonkurenčné slobody v podnikaní, ale tvária sa, že nevidia aj druhú stránku mince a tou sú nízke, alebo žiadne ekologické štandardy a veľmi voľné vnímanie občianskych a majetkových práv obyvateľstva. Myslím, že život v neslobode a bez perspektívy rozhodovať o vlastnom osude, nikdy nebude vytvárať priaznivé podmienky na rozvoj kreativity a inovácie aj v ekonomike.

          Ja osobne som bral dobre utajovaný program Siete ako niečo, čo konečne po desiatich rokoch reformného mantrovania dokázalo prekročiť výrazne obmedzujúce dedičstvo minulosti (princíp, kedy tzv. liberálni reformátori z pozície štátu uvažujú o verejnosti a samosprávach v podstate rovnako ako komunistickí plánovači).    

Čo nám treba ak by sme v budúcnosti chceli začať skutočne uplatňovať zelenú politiku?

  1. Štátne inštitúcie, ktoré nepovažujú slobodnú a otvorenú spoločnosť za úhlavného nepriateľa. Zdrojom politickej moci je v demokratickom systéme občan a štátne inštitúcie (ministerstvá a ich úrady) poskytujú servis občanovi (nie naopak). Nástroje k dosiahnutiu cieľa sú desaťročia známe a zároveň stále nevyužívané – decentralizácia, regióny majú mať právo samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti a predstavách rozvoja, posilnenie právomocí občana a samospráv v rozhodovacích procesoch napr. v územnom plánovaní (aktuálne stavebný zákon)
  2. Hospodárske uvažovanie, ktoré postupne opustí ťažkopádne predstavy z predminulého storočia (nekritická podpora ťažkého priemyslu, montovne a protekcionárstvo, fundamentalistický antiekologizmus) a začne si konečne všímať súčasný technologický vývoj vo vyspelých krajinách, ktorý nie je ani zďaleka v tak radikálnom rozpore s ochranou životného prostredia ako u nás. S tým súvisí aj objavenie pojmov ako je napr. kvalita života, alebo ekosystémové služby, ktoré sú v normálnych otvorených spoločnostiach už dávno súčasťou ekonomických kalkulácií (kvalita životného prostredia - sebavedomí kvalifikovaní občania ako zdroj štátnej moci – štátne úrady slúžiace občanom – prosperujúca inovatívna ekonomika).

          Problém nespočíva v tom, že by si nevyhnutné východiskové predpoklady zmeny v nahliadaní na zelenú problematiku na Slovensku nikto doteraz neuvedomoval. Problém spočíva v kultúrnych a geografických limitoch našej krajiny, ktorá je historicky náchylnejšia tolerovať určitú mieru korupcie a svojvôle vrchnosti. Avšak posledné, hoci rozpačito ukončené, programové vzopätie Siete paradoxne poskytuje nádej, že sa tu vždy nájde dosť síl ochotných popasovať sa s touto karmou. Ten tlak na uplatňovanie zelenej politiky pravdepodobne v budúcnosti nevzíde od terajších roztrúsených ekologických NGO (ich hlas prakticky v spoločnosti nerezonuje), ale bude skôr súčasťou nárastu širšie koncipovaných politických požiadaviek verejnosti na garantovanie občianskych a majetkových práv s čím súvisí aj určitá kvalita života. https://www.facebook.com/Lubo%C5%A1-Kurthy-155156774833437/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?