Otrávené plody SMERáckeho marketingu

Autor: Luboš Kűrthy | 21.1.2016 o 9:40 | (upravené 21.1.2016 o 15:11) Karma článku: 7,64 | Prečítané:  1063x

Dojemne starostlivý slogan „Chránime Slovensko“, zdá sa, na prvý pohľad zapôsobil na široké vrstvy pospolitého ľudu.

Dojemne starostlivý slogan „Chránime Slovensko“, zdá sa, na prvý pohľad zapôsobil na široké vrstvy pospolitého ľudu. Neviem prečo, ale keď mi nejaký smerácky marketingový odborník podsúva, ako naše bezpečnostné sily na čele so štátostranou hrdinsky čelia nástrahám terorizmu, tak si vždy predstavím poručíka Hurku, kapitána Nagyho a Miňa Demoviča zo sitcom seriálu „Profesionáli“ a hneď sa cítim bezpečnejšie. 

Rovnako musím s vďakou spomínať na hrdinskú ochranu občanov tejto krajiny pánom ministrom Žigom (MŽP) pred ťažbou uránu a zlata, ktorá sa v lete a na jeseň 2014 premietla do príslušných bezzubých zákazov (urán, kyanidové lúhovanie) v geologickom a prekvapivo nie banskom zákone. Motiváciou k takémuto „odvážnemu“ kroku zo strany vlády bol nepochybne vtedajší tlak verejnosti (viac ako 100 tisíc podpisov v petícii proti uránu) a pravdepodobne aj otras z nepekného výsledku prezidentských volieb (jar 2014). Autor tohto blogu bol prítomný na parlamentnom výbore pre životné prostredie, kde smerácky poslanec vyjadril úprimnú obavu aby sa už ťažiarska téma nezneužívala v nadchádzajúcich komunálnych voľbách (november 2014), keď už nám tak pekne pomohli. Zároveň vyjadril pohoršenie nad letným bilboardom OZ Kremnica nad zlato s nápisom „Kto Kremnici jamu kope, sám so nej SMERuje“. Vtedy marketing nezapôsobil a aspoň v Kremnici utrpela štátostrana volebné fiasko.  

Ako už vtedy upozorňoval JUDr. Jozef Šuchta (naposledy tiež na konferencii Alfy v septembri 2015), stačí ak po SMERácky úspešných marcových parlamentných voľbách podá ktorákoľvek ťažiarska spoločnosť sťažnosť na ústavný súd a pravdepodobne zámerne babrácky spracované zákazy budú zmietnuté zo stola. SMER si umyje ruky a dôverčivým občanom povie – vidíte, chceli sme pomôcť, ale nedá sa.    

Úradníci z banskej štátnej správy a MŽP nám radi prednášajú o tom, aký je moderný banský priemysel vysoko bezpečný a sociálne zodpovedný a sú dotknutí, že ľudia na Slovensku nemajú záujem. "Výnimky" z tohto "pravidla" sú bohužiaľ príliš časté nielen v krajinách tretieho sveta. Posledná alobalová kauza z Prievidze (príklad politickej korupcie?), celkové nastavenie zákonov (smiešne poplatky za licencie a úhrady za vydobitý nerast) a neskrývaný proťažiarsky aktivizmus ministerských úradníkov (MH, MŽP) robia zo Slovenska nové Eldorádo pre dobrodružné miniatúrne developerské spoločnosti bez kapitálu, ale s politickou podporou vyšších miest priamo v srdci Európy.

To láskyplné prepojenie zástupcov štátu a maličkých ťažobných firmičiek bez minulosti, skúseností a so šestákovými hodnotami akcií (penny stock) je tak silné, že vznikajú rôzne konšpiračné podozrenia. História možno raz ukáže, ktorý slovenský politický sponzor stál za tým množstvom spoločností s nabubrelými bezobsažnými názvami a prečo ich jediným kapitálom bola všestranná pomoc štátnych inštitúcií v boji proti záujmom verejnosti a samospráv. Pravdepodobne až potom začne aspoň niektorých zástupcov odbornej banskej a geologickej verejnosti fackovať hanba, prípadne výčitky svedomia a konečne si položia otázku: Pri čom sme to vlastne posledných 10 rokov asistovali?

V predvolebnom období sa SMERu príliš nehodí vydávať akékoľvek rozhodnutia, alebo povolenia, či aspoň hovoriť o nekonečne sa opakujúcej hrozbe ťažby zlata v Kremnici a Detve, bentonitu v kremnických vrchoch, uránu pri Košiciach, ropy a zemného plynu na severovýchode Slovenska. Po marci 2016 sa občania môžu "tešiť" na nové kolo zázračne oživených ťažiarskych aktivít. Stačí si len pripomenúť jednu z posledných verejných správ pre akcionárov spoločnosti Ortac, ktorá pôsobí v Kremnici, kde sa okrem iného uvádza ... "Po parlamentných voľbách v marci 2016 dúfame, že nová vláda poskytne jasnú a podpornú politiku pre ťažiarsky priemysel, ktorá má potenciál vytvárať významný ekonomický prínos pre zamestnanosť v krajine".  ( http://www.lse.co.uk/share-regulatory-news.asp?shareprice=OTC&ArticleCode=x3xdvzav&ArticleHeadline=Interim_Results).Významný ekonomický prínos v tomto prípade znamená pár desiatok pracovných miest a smiešnych 5% z priznaného zisku pre štát (úhrady za vydobytý nerast). Tomu sa hovorí dobrý obchod, maximalizácia ziskov pre súkromné spoločnosti a prenesenie budúcich výdavkov za zdevastovanú krajinu na verejné financie (v tomto nás vláda akosi nevie a nechce ochrániť).

 viac o mojich aktivitách nájdete na mojom facebooku/ Luboš Kurthy

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?